Čo je BOZP (Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci)?

BOZP (Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v slovenčine známa ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, je súbor právnych požiadaviek, interných pravidiel a praktických opatrení, ktoré majú chrániť zdravie, bezpečnosť a život zamestnancov pri výkone práce. Ide o systém prevencie, ktorý sa zameriava na predchádzanie pracovným úrazom, chorobám z povolania a nadmernému fyzickému či psychickému zaťaženiu.

Bezpečnosť práce je v slovenskom prostredí upravená najmä Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, spolu s ďalšími vykonávacími predpismi. V praxi to znamená, že každý zamestnávateľ má povinnosť vytvoriť také pracovné podmienky, aby riziká boli odstránené alebo aspoň znížené na prijateľnú úroveň, a aby zamestnanci boli o rizikách aj preventívnych opatreniach riadne informovaní a preškolení.

Aký význam má BOZP pre organizáciu?

BOZP má pre organizáciu zásadný význam z právneho, ekonomického aj reputačného hľadiska. Dodržiavanie pravidiel bezpečnosti práce je zákonnou povinnosťou a ich porušenie môže viesť k vysokým pokutám, súdnym sporom a v závažných prípadoch až k trestnoprávnej zodpovednosti štatutárnych zástupcov.

Z pohľadu fungovania firmy BOZP priamo ovplyvňuje stabilitu tímov, fluktuáciu a mieru práceneschopnosti. Firmy, ktoré systematicky hodnotia riziká, školia zamestnancov a priebežne zlepšujú pracovné podmienky, majú menej úrazov, menej výpadkov výroby či projektovej práce a vyššiu dôveru zamestnancov. V nábore môže dobre nastavená bezpečnosť práce pôsobiť ako dôležitý prvok employer brandingu, najmä pri technických a IT pozíciách, kde kandidáti čoraz častejšie sledujú, ako sa firma stará o zdravie a wellbeing svojich ľudí.

V HR procesoch sa BOZP premieta do pracovných zmlúv, vnútorných predpisov, adaptácie nováčikov, hodnotenia pracovného výkonu aj rozvoja manažérov. Manažéri tímov sú zodpovední za dodržiavanie pravidiel na oddelení, za riešenie incidentov a za kultúru, v ktorej je bezpečnosť a otvorené hlásenie rizík prirodzenou súčasťou každodennej práce.

Čo BOZP znamená pre IT prax?

V IT prostredí sa BOZP spája najmä s ergonomickým pracoviskom, psychickou záťažou a organizáciou práce. Aj keď ide prevažne o „sedavé“ kancelárske či home office pozície, platia rovnaké zákonné požiadavky ako v priemysle – len riziká majú inú povahu. Ide najmä o dlhodobé statické zaťaženie, problémy s chrbticou, očami, syndróm karpálneho tunela, stres z termínov a riziko vyhorenia.

V IT firmách je súčasťou BOZP napríklad nastavenie pracovných staníc (výška stola, ergonomická stolička, monitor vo výške očí), pravidlá práce s notebookom mimo kancelárie, bezpečné používanie elektrických zariadení či únikové plány v kancelárii. Špecifickou témou je BOZP pri práci z domu – zamestnávateľ má stále povinnosť zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky, a preto často existujú interné smernice k home office, odporúčania na vybavenie pracovného miesta a postupy pri nahlasovaní pracovného úrazu mimo kancelárie.

Z pohľadu procesov sa BOZP v IT firmách premieta do:

• Pravidelných školení BOZP a ochrany pred požiarmi, ktoré sú súčasťou onboardingu aj opakovaných tréningov.
• Hodnotenia rizík pre jednotlivé typy pozícií (napríklad programátor, tester, konzultant v teréne) a spolupráce s pracovnou zdravotnou službou.
• Interných smerníc, ktoré upravujú používanie pracovného vybavenia, služobných notebookov a priestorov kancelárie.
• Plánov kontinuity prevádzky, kde sa zohľadňujú aj mimoriadne situácie (požiar, výpadok budovy, evakuácia).

Čo BOZP znamená v praxi?

V každodennej praxi zamestnanca alebo uchádzača znamená BOZP predovšetkým nárok na bezpečné pracovné prostredie a povinnosť riadiť sa internými pravidlami. Už pri nástupe na pozíciu je nový pracovník oboznámený s rizikami na pracovisku, dostáva školenie BOZP a ochrany pred požiarmi a podpisuje záznam o poučení. Bez absolvovania tohto školenia by nemal začať vykonávať svoju prácu.

V bežnom dni sa BOZP prejavuje napríklad tým, že sa dodržiavajú únikové cesty, používa predpísané vybavenie, hlásia sa technické poruchy alebo potenciálne nebezpečné situácie. V IT kontexte to môže byť napríklad hlásenie pretrvávajúcej bolesti chrbta z nevhodného pracovného miesta, nadmerného stresu z dlhodobých nadčasov alebo nevyhovujúcej klimatizácie v open space kancelárii. Všetky tieto faktory majú dopad na zdravie, výkon aj spokojnosť tímu.

BOZP sa dotýka aj manažérov. Ti majú povinnosť organizovať prácu tak, aby nebola nadmerne riziková, a vytvárať také pracovné podmienky, ktoré podporujú zdravie a regeneráciu (napríklad prestávky pri práci s monitorom, realistické plánovanie deadlinov, rozumné nastavenie „on-call“ služieb).

Príklady z praxe

• Nový Java vývojár nastupuje do softvérovej firmy. V prvý deň absolvuje školenie BOZP, podpíše záznam o školení, dostane informácie o únikových cestách, o tom, ako nahlásiť pracovný úraz, a ukážku správneho nastavenia pracovnej stanice.
• IT tester dlhodobo pracuje v režime home office a začne pociťovať silné bolesti chrbta. Vďaka interným smerniciam k BOZP vie, že má problém nahlásiť HR oddeleniu, ktoré v spolupráci s manažérom a pracovnou zdravotnou službou navrhne úpravu pracovného miesta a prípadné striedanie práce z domu a z kancelárie.
• Vo firme dôjde k menšiemu požiaru v serverovni. Vďaka tomu, že zamestnanci mali pravidelné školenia BOZP a nácvik evakuácie, kanceláriu opustia rýchlo a organizovane, bez zranení. Následne sa spíše záznam o udalosti, vyhodnotia sa príčiny a aktualizujú sa interné postupy.
• HR oddelenie pripravuje novú politiku práce nadčasov pre projektových manažérov a developerov. Pri návrhu spolupracuje so špecialistom na BOZP, aby sa predišlo dlhodobému preťaženiu, ktoré by mohlo viesť k vyhoreniu alebo dlhodobej práceneschopnosti.