Agilný prístup: Čo je agile a ako ho využiť v praxi?

Agilný prístup nahradil v IT firmách rigidné plánovanie krátkymi iteráciami, priebežnou spätnou väzbou a schopnosťou meniť smer projektu kedykoľvek počas vývoja. Pojmy ako agile, Scrum, sprint, Kanban či backlog dnes rezonujú v každej druhej IT firme. Napriek tomu v nich mnohí stále nemajú úplne jasno. Ako spolu súvisia a ako fungujú v praxi?

Agilný prístup nie je len módny trend. Pre mnohé firmy sa stal základným pilierom moderného riadenia projektov, najmä pri vývoji softvéru a digitálnych riešení. V nasledujúcich riadkoch ti vysvetlíme, čo agilný prístup znamená z pohľadu projektového manažmentu, aké metodológie pod neho spadajú a kedy sa oplatí zvoliť agile namiesto tradičného Waterfall prístupu.

Čo je agile a prečo vznikol?

Agilný prístup môžeme v jednoduchosti opísať ako metódu, ktorej hlavnou úlohou je dosiahnuť čo najvyššiu úroveň efektivity. Dosahuje to najmä tým, že sa zameriava na rozdeľovanie projektov na menšie časti, nazývané šprinty.

Počas jednotlivých sprintov sa riešenie, na ktorom tím pracuje, priebežne testuje, upravuje a zlepšuje. Takýmto spôsobom je možné reagovať na zmeny prirodzene a bez zbytočných prieťahov.

Samotný pojem „agilný“ znamená pohyblivý, pružný a prispôsobivý. Presne taký má byť aj tím, ktorý pracuje agilne. Inak povedané, mal by sa vedieť rýchlo adaptovať na nové požiadavky, technologické zmeny aj spätnú väzbu od zákazníka.

História agilného prístupu

História agilného prístupu je pomerne dlhá. Jeho začiatky môžeme pozorovať už v roku 1957, keď ľudia prichádzali s iteračnými a inkrementálnymi metódami. Neskôr, v 70. rokoch 20. storočia, sa začal presadzovať adaptívny vývoj softvéru a evolučné riadenie projektov. Najväčší míľnik prišiel v roku 2001, keď 17 vývojárov z Utahu vytvorilo tzv. Agile Manifesto, teda Agilný manifest.

Agilný manifest je dokument, ktorého súčasťou sú 4 agilné hodnoty a 12 agilných princípov. Tie poskytujú špecialistom návod, ako pracovať čo najefektívnejšie a dosahovať čo najlepšie výsledky.

4 agilné hodnoty

Agilné hodnoty určujú priority agilného tímu:

1. Ľudia a spolupráca majú väčšiu hodnotu než procesy a nástroje.
2. Funkčný softvér je dôležitejší než rozsiahla dokumentácia.
3. Spolupráca so zákazníkom má väčšiu hodnotu než striktne daná zmluva.
4. Reagovanie na zmenu je dôležitejšie než slepé nasledovanie plánu.

12 agilných princípov

Agilné princípy slúžia ako praktický návod pre každodennú prácu:

1. Najvyššou prioritou je spokojnosť zákazníka, dosahovaná včasným a priebežným dodávaním softvéru.
2. Zmena požiadaviek je vítaná, aj v neskorších fázach projektu.
3. Funkčný softvér sa dodáva v častých intervaloch, ideálne každých pár týždňov až mesiacov.
4. Biznis a vývoj musia úzko spolupracovať počas celého trvania projektu.
5. Projekty sa budujú na ľuďoch so silnou motiváciou, ktorým je potrebné dať dôveru a podporu.
6. Najefektívnejšia je priama a osobná komunikácia, ktorú by sme mali uprednostňovať pred formálnosťami.
7. Funkčný softvér je hlavným meradlom pokroku.
8. Tempo práce by malo byť stabilné a dlhodobo udržateľné, aby sa predišlo vyhoreniu.
9. Dôraz sa kladie na technickú kvalitu a dobrý dizajn, ktoré zvyšujú schopnosť tímu reagovať na zmeny.
10. Jednoduchosť je kľúčová, tím by sa mal vyhýbať zbytočnej práci navyše.
11. Najlepšie riešenia vznikajú v samoorganizovaných tímoch, ktoré si sami určujú spôsob dosiahnutia cieľa.
12. Tím sa pravidelne zamýšľa nad tým, ako sa zlepšiť, a podľa toho upravuje svoje správanie.

Prečo firmy prechádzajú na agilný prístup?

Dôvodov je hneď niekoľko. Tým hlavným je šetrenie času, energie aj financií. Tímy sa vďaka nemu dokážu rýchlejšie dopracovať k potrebným výsledkom, pružnejšie reagovať na potreby trhu a lepšie zapájať zákazníka do celého procesu.

Ak vznikne problém, špecialisti ho dokážu odhaliť takmer okamžite, čím znižujú riziko toho, že by neskôr spôsobil oveľa väčšie komplikácie. Plusom je aj rýchlejšie prispôsobenie sa novým technológiám či zmenám zo strany zákazníka alebo klienta, ktoré môžu prísť zo dňa na deň.

Agilné metódy riadenia v praxi

Agilný prístup nie je jedna konkrétna metóda, ale skôr súbor princípov, na ktorých funguje viacero agilných metodológií. Tie pomáhajú tímom pracovať systematicky, prehľadne a zároveň flexibilne. V IT praxi sa dnes najčastejšie stretneš so Scrumom a Kanbanom, ktoré si vysvetlíme podrobnejšie.

Scrum – najpopulárnejší agilný framework

Ak potrebuješ agilný framework, ktorý je určený najmä na riadenie projektov v oblasti vývoja softvéru, rozhodni sa pre Scrum. Ten funguje na už spomínaných šprintoch, čiže krátkych cykloch, ktoré zvyčajne trvajú 1 až 4 týždne. Všetko závisí od toho, ako si tieto fázy prispôsobia jednotlivé tímy.

V Scrum tíme majú členovia jasne definované roly. Zvyčajne sa stretneš s týmito:

• Scrum Master – dohliada na dodržiavanie pravidiel Scrum frameworku, pomáha odstraňovať prekážky a podporuje tím v efektívnej spolupráci.
• Product Owner – zastupuje zákazníka alebo biznis stranu projektu, určuje priority a spravuje tzv. backlog, teda zoznam úloh, funkcií a požiadaviek. Každú položku v backlogu často popisuje prostredníctvom tzv. user story, čo je krátky opis funkcie z pohľadu koncového používateľa.
• Vývojový tím (developers) – má na starosti samotnú realizáciu úloh a projektu.

Dôležitou súčasťou Scrumu sú aj pravidelné stretnutia. Každý deň prebieha krátky daily standup, kde si tím navzájom povie, na čom pracuje, čo plánuje a či mu niečo nebráni v postupe. Po skončení sprintu nasleduje retrospektíva, hodnotiace stretnutie, na ktorom tím rozoberá, čo fungovalo dobre a čo sa dá nabudúce zlepšiť. Na správu sprintov a backlogu sa v praxi najčastejšie používajú nástroje ako Jira alebo Trello.

Kanban, vizuálne riadenie toku práce

Kanban je v porovnaní so Scrumom oveľa viac vizuálny. Jeho základom je Kanban board, teda tabuľa, na ktorej sú všetky úlohy rozdelené do troch stĺpcov, čo zabezpečuje prehľad a organizáciu. Týmito stĺpcami sú:

• Na spracovanie
• Rozpracované
• Hotové

Okrem Kanban boardu by si mal poznať aj tzv. WIP limity (Work In Progress). Každý tím by si mal jasne stanoviť, koľko rozpracovaných úloh môže mať v jednotlivých stĺpcoch, a tento počet by nemal presahovať. Cieľom je zabrániť zahlteniu tímu, znížiť chaos a zvýšiť plynulosť práce.

Veľký rozdiel medzi Kanbanom a Scrumom je aj v tom, že Kanban nevyužíva šprinty. Práca prebieha plynulo a nové úlohy sa pridávajú priebežne podľa aktuálneho vyťaženia tímu.

Ďalšie agilné prístupy

Okrem Scrumu a Kanbanu existujú aj ďalšie agilné prístupy, ktoré sa v praxi používajú skôr okrajovo alebo ako doplnok. Medzi najznámejšie patria:

• Lean – zameriava sa na elimináciu plytvania, zefektívňovanie procesov a neustále zlepšovanie.
• XP (Extreme Programming) – orientuje sa najmä na kvalitu kódu, technickú precíznosť a úzku spoluprácu vývojárov so zákazníkom.

Tieto prístupy sa často kombinujú so Scrumom alebo Kanbanom podľa potrieb konkrétneho tímu a projektu.

Waterfall vs. agile – kedy použiť ktorý prístup?

Okrem agilného prístupu je známy aj Waterfall, ktorý patrí medzi tradičnejšie metodológie. Funguje ako lineárny proces s pevne stanovenými fázami, ktoré nasledujú jedna po druhej. Nie je príliš flexibilný, no to neznamená, že nie je vhodný. Nemusí však vyhovovať každému tímu.

Waterfall dáva zmysel pri projektoch, ktoré majú jasne definovaný cieľ, stabilné zadanie a minimálnu mieru zmien. Používa sa napríklad pri infraštruktúrnych projektoch, implementácii legislatívnych systémov alebo všade tam, kde sú presne stanovené postupy a kľúčovú úlohu zohráva dokumentácia.

Naopak, agile je ideálny tam, kde sa požiadavky počas projektu menia, kde nie je možné všetko naplánovať dopredu a kde je dôležité rýchlo reagovať na spätnú väzbu od zákazníka. V praxi sa najlepšie uchytil pri vývoji softvéru, tvorbe digitálnych projektov či výrobe mobilných aplikácií.

Prečítaj si aj:Projektový manažment: metódy, fázy a nástroje pre IT tímyProjektový manažment v IT zahŕňa overené postupy a procesy, ktoré ti pomôžu doručiť funkčný softvér včas, v rámci rozpočtu a bez chaosu v tíme.

Dôležité je však uviesť, že čoraz častejšie vznikajú hybridné prístupy, ktoré kombinujú výhody oboch alternatív. Firmy napríklad plánujú projekt vo Waterfall štýle, no samotný vývoj realizujú agilne v šprintoch. Takéto riešenie umožňuje zachovať určitú mieru kontroly a zároveň flexibilitu pri realizácii. Tímy vďaka tomu dokážu rýchlejšie doručiť prvú funkčnú verziu produktu, tzv. MVP (minimálny životaschopný produkt), a ďalej ho vylepšovať na základe reálnej spätnej väzby.

Ak sa pýtaš, či staviť na agilné riadenie alebo Waterfall prístup, najprv si dobre premysli, čo tvoj tím potrebuje a akého charakteru je projekt, na ktorom pracujete. Ak vieš, že sa bude plán počas realizácie často meniť a potrebuješ väčšiu slobodu, stav na agile. Na druhej strane, ak chceš mať plnú kontrolu nad celým procesom a podrobný plán hneď na začiatku, zvoľ Waterfall.

Výhody a výzvy agilného riadenia

Agilné riadenie so sebou prináša nielen veľké množstvo výhod, ale aj výzvy, o ktorých by si mal vedieť ešte predtým, ako sa preň rozhodneš. Pozreli sme sa na obe stránky tohto prístupu.

Hlavné výhody agilného riadenia

Medzi najväčšie benefity agilného riadenia patria:

• Flexibilita a rýchla reakcia na zmeny: Je jednou z najvýznamnejších výhod agilného riadenia. Tím môže priebežne upravovať smerovanie projektu podľa aktuálnych potrieb trhu, zákazníka alebo technických možností bez nutnosti prepisovať celý plán, čím sa šetrí čas aj peniaze.
• Rýchlejšie dodanie projektu: Zákazník či klient dostáva funkčné časti riešenia postupne už počas vývoja, nie až na konci projektu. Vďaka tomu ich môže skôr testovať a pripomienkovať. Zmeny bývajú menšie a jednoduchšie sa implementujú.
• Aktívne zapojenie zákazníka do procesu: Klient má pravidelný prehľad o postupe a môže ovplyvňovať ďalší smer vývoja projektu, čím sa znižuje riziko, že výsledok nebude zodpovedať očakávaniam.
• Vyššia kvalita výsledného riešenia: Priebežné testovanie, spätná väzba a pravidelné retrospektívy pomáhajú odhaľovať chyby včas a neustále zlepšovať nielen produkt, ale aj samotný spôsob práce tímu.

Nevýhody agilného prístupu

Napriek mnohým výhodám má agilný prístup aj svoje limity. Tu sú najdôležitejšie:

• Vyžaduje vysokú disciplínu a zodpovednosť tímu: Ak tím netvoria skúsení a disciplinovaní špecialisti, môže veľmi rýchlo nastať chaos, ktorý zníži kvalitu výsledného produktu, predĺži čas dodania a spôsobí nespokojnosť klientov. Voľnosť, ktorú agilný prístup poskytuje, je užitočná, no bez jasných pravidiel môže byť skôr na škodu.
• Nie je vhodný pre každý typ projektu: Hoci agilný prístup prináša výhody vo viacerých oblastiach, nie je univerzálny. Najlepšie sa hodí pre tímy, ktoré potrebujú vyššiu mieru flexibility. Naopak, neodporúča sa pre projekty s presne daným rozsahom, fixným rozpočtom alebo minimálnym priestorom na zmeny.
• Vyžaduje skúsený a zohratý tím: Keďže agilný prístup je voľnejší, kladie vysoké nároky na komunikáciu, technickú odbornosť a rozhodovanie. Firmy ho môžu efektívne využívať len vtedy, ak majú špecialistov, ktorí nerobia zbytočné chyby, inak môže agile spomaliť vývoj a znížiť kvalitu výsledku.
• Plánovanie rozpočtu a termínov je náročnejšie: Projekt sa priebežne vyvíja a mení, a preto je jeho konečnú cenu či náročnosť oveľa ťažšie odhadnúť. Nie každému zákazníkovi či klientovi takýto spôsob spolupráce vyhovuje.

Ako sa stať súčasťou agilného tímu?

Agilné tímy dnes fungujú v mnohých IT firmách a dopyt po ľuďoch, ktorí rozumejú agile princípom, neustále rastie. Popritom vôbec nezáleží na tom, či si skôr technický typ, alebo ťa láka práca s klientom či vedenie tímu. V agilnom prostredí si určite nájdeš svoje miesto.

Medzi základné pozície patria Scrum Master, Product Owner a vývojový tím, o ktorých sme si hovorili už vyššie. V praxi sa však môžeš stretnúť aj s ďalšími rolami, ako sú biznis analytik, dátový špecialista alebo IT architekt.

Aké zručnosti potrebuješ?

Ak ťa láka práca v agilnom prostredí, potrebuješ kombináciu technických a mäkkých zručností. Z hard skills sú to najmä:

• znalosť vývojových technológií a programovacích jazykov, ako sú Java, C#, JavaScript, Python či SQL,
• práca s verziovacími nástrojmi,
• základy testovania,
• schopnosť pracovať s backlogom,
• znalosť agilných nástrojov,
• základy architektúry a systémového myslenia.

Zo soft skills by ti nemali chýbať:

• schopnosť otvorene komunikovať,
• spolupráca,
• prijímanie spätnej väzby,
• prispôsobenie sa zmenám,
• samostatnosť,
• zodpovednosť za výsledok,
• ochota neustále sa učiť niečo nové.

Veľkou výhodou je aj znalosť agilných prístupov a skúsenosť so Scrumom alebo Kanbanom. Mnohé firmy, ktoré hľadajú juniorov, to však od teba vyžadovať nebudú a zaškolia ťa do svojich procesov.

Prečítaj si aj:Hard skills vs soft skills – ktoré zručnosti ti pomôžu k vysnívanej práci?Vieš, aký je rozdiel medzi hard skills a soft skills? Ktoré z nich ti pomôžu k vysnívanej práci? Pozri si náš prehľad.

Kariéra v agilnom prostredí v msg life

Chceš si vyskúšať prácu v agilnom prostredí, kde sa spája moderný vývoj, tímová spolupráca a reálne dopady na veľké projekty? Pozri si aktuálne IT pracovné ponuky v msg life. U nás nájdeš otvorené pozíciie pre vývojárov, analytikov aj špecialistov na rôzne zaujímavé projekty.

Miesto máme pre juniorov, medioror aj seniorov. A okrem zaujímavého finančného ohodnotenia získaš aj skvelé firemné benefity, o ktorých ti radi povieme na osobnom či online stretnutí.

Naše tímy využívajú agilný manažment v každodennej praxi. Vývojári, testeri aj projektoví manažéri pracujú v šprintoch a používajú Scrum ako základný framework. O tom, čo u nás zažíva Scrum Master na dennej báze, si môžeš prečítať v rozhovore s naším kolegom Michalom.

Prečítaj si aj:Scrum master – čo to je a akú má náplň práce? V rozhovore ti priblíži MichalScrum master Michal nastúpil do msg life Slovakia ako software developer. Zisti, čo je jeho úlohou.Michal je programátorom v msg life Slovakia už nejaký ten rok. Ako vyštudovaný učiteľ v oblasti matematiky a informatiky sa u nás cíti sebaisto na pozícii scrum mastera, keďže mu trochu pripomína rolu učiteľa. Jeho úlohou je postarať sa o […]