Typológia osobnosti: Všetky testy temperamentu v jednom článku

Typológia osobnosti je skvelým pomocníkom, ako rozdeliť ľudí do niekoľkých základných kategórií podľa ich vlastností a charakteristických čŕt. Robiť sa tak dá na základe rôznych teórií, vrátane Hippokratovej, Goldbergovej či Jungovej. Výhodou typológie osobnosti je, že vďaka nej môžeš spoznať svoje silné a slabé stránky a využiť ich napríklad pri hľadaní novej práce.

Čo je to temperament?

Temperament je zo psychologického hľadiska súhrn určitých vlastností, ktorými je človek charakteristický. Zároveň udáva, akým spôsobom nazeráš na svet a aké rozhodnutia robíš.

O temperament sa v priebehu rokov zaujímali mnohé významné osobnosti. Ako prvý sa tejto téme venoval Hippokrates v 4. až 5. storočí pred naším letopočtom. Neskôr na jeho teóriu nadviazal Galénos a následne Carl Gustav Jung, ktorý priniesol vlastný pohľad na temperament. Na rozdiel od Hippokrata rozdelil ľudí do dvoch hlavných skupín – introvertov a extrovertov.

Bez ohľadu na konkrétnu teóriu či osobnosť vo všeobecnosti platí, že temperament je vrodený, prejavuje sa už od detstva a počas života sa výrazne nemení. Spravidla dochádza len k menším zmenám v dôsledku skúseností, nových zážitkov, výchovy, vzdelania a ďalších externých faktorov.

Čo sú testy osobnosti a prečo sú dôležité?

Testy osobnosti sú praktickým nástrojom, pomocou ktorého spoznáš svoju osobnosť, ako aj svoje slabé a silné stránky. S tými následne môžeš pracovať, aby si dosiahol lepšie pracovné výsledky a zlepšil medziľudské vzťahy.

Testy sú skvelé aj v tom, že ti na základe tvojich odpovedí poskytnú objektívnu spätnú väzbu. Pomocou nich môžeš zistiť aj svoje nedostatky alebo negatívne črty, ktoré si sám neuvedomuješ, no môžu ťa v mnohom brzdiť.

Aby si však získal relevantný výsledok, musíš test temperamentu vypĺňať pravdivo. Odpovede na otázky si preto vždy dobre premysli.

Základné etapy vývoja osobnosti

Každý z nás sa počas života vyvíja a rastie. Prechádzame niekoľkými etapami, ktoré nás výrazne ovplyvňujú a určitým spôsobom menia náš pohľad na svet.

Jednotlivé etapy sa líšia v závislosti od toho, z akého zdroja čerpáš informácie. Napríklad Erik Erikson hovorí o 8 fázach:

• Dôvera vs. nedôvera (0 – 1 rok)
• Samostatnosť vs. hanba a pochybnosti (2 – 3 roky)
• Iniciatíva vs. vina (3 – 6 rokov)
• Usilovnosť vs. menejcennosť (7 – 12 rokov)
• Ego-identita vs. konfúzia rolí (12 – 18 rokov)
• Intimita vs. osamelosť (20 – 25 rokov)
• Generativita vs. stagnácia (30 – 65 rokov)
• Integrita vs. zúfalstvo (50 a viac rokov)

V každej etape ovplyvňujú človeka iné vzťahy. Napríklad v prvých troch sú to vzťahy s rodičmi a rodinou, pričom v šiestej (intimita vs. osamelosť) sú to priatelia a partneri.

O etapách vývoja osobnosti hovoril aj Sigmund Freud, ktorý ich rozdelil takto:

• Orálne štádium (0 – 1 rok)
• Análne štádium (1 – 3 roky)
• Falické štádium (3 – 6 rokov)
• Latentné štádium (6 – 12 rokov)
• Genitálne štádium (12 a viac rokov)

Ak by si na etapy vývoja osobnosti nazeral z biopsychosociálneho modelu, mohol by si sa stretnúť aj s takýmto delením:

• Prenatálne obdobie
• Novorodenecké obdobie (1 mesiac)
• Dojčenské obdobie (do 1 roka)
• Obdobie batoľaťa (2 – 3 roky)
• Predškolský vek (3 – 6 rokov)
• Mladší školský vek (6 – 12 rokov)
• Obdobie dospievania (12 – 20 rokov)
• Raná dospelosť (20 – 40/45 rokov)
• Neskorá dospelosť (40/45 – 60 rokov)
• Staroba (60 a viac rokov)

4 typy temperamentov podľa Hippokrata a Galéna

Význam temperamentu začal skúmať ako prvý Hippokrates, ktorý prišiel s delením na štyri typy osobnosti. Každej priradil telesnú šťavu, ktorá mala mať na ňu najväčší vplyv. Aby však bolo používanie tejto teórie jednoduchšie, Galénos všetky štyri osobnosti pomenoval:

• Sangvinici (krv) – sú známi tým, že sú spoločenskí, energickí a komunikatívni. Vďaka tomu ľahko nadväzujú priateľstvá, nerobí im problém práca v kolektíve a vedia inšpirovať ostatných. Ich mínusom je to, že nie sú vždy dôslední, môžu byť príliš impulzívni a ľahko sa rozptýlia.
• Cholerici (žlč) – sú ambiciózni, sebavedomí a dominantní, čo z nich robí perfektných lídrov. Okrem toho vedia veľmi dobre riešiť problémy, sú priami a úprimní. Ich slabými stránkami sú netrpezlivosť, výbušnosť a ťažká akceptácia kritiky.
• Flegmatici (hlien) – bývajú pokojní, spoľahliví, trpezliví, empatickí, verní, lojálni, organizovaní a emocionálne stabilní. Na druhej strane môžu byť leniví, rezervovaní, uzavretí do seba a málo iniciatívni.
• Melancholici (čierna žlč) – sú premýšľaví, citliví, kreatívni, umelecky založení, lojálni a majú zmysel pre spravodlivosť. Ich slabinami sú emocionálna zraniteľnosť, sklon k pesimizmu, úzkostiam a melanchólii.

Eysenckova typológia čŕt osobnosti

Aj Hans Eysenck sa zaujímal o osobnostné vlastnosti a priniesol nasledovné delenie:

• Extraverzia – introverzia – kým extraverzia je známa spoločenskosťou, impulzívnosťou a sebavedomím, introverzia sa opisuje rezervovanosťou, tichosťou a preferenciou samoty.
• Neurotizmus – emocionálna stabilita – Eysenck tvrdil, že neurotické osoby sú náchylné na stres, emočne nestabilné a často prežívajú úzkosť a výkyvy nálad. Naopak, emocionálne stabilní ľudia sú pokojní, vyrovnaní a odolní voči stresu.
• Psychoticizmus – konformita – ľudia s vysokým psychoticizmom sú impulzívni, agresívni a egocentrickí. Presným opakom je nízky psychoticizmus, resp. konformita, charakteristická spoločenskosťou, citlivosťou a morálnymi zásadami.

Pre lepšie pochopenie spojil Eysenck svoju teóriu s Hippokratovou:

• Extraverzia + emocionálna stabilita = sangvinik
• Extraverzia + neurotizmus = cholerik
• Introverzia + emocionálna stabilita = flegmatik
• Introverzia + neurotizmus = melancholik

Pavlovova typológia

Ivan Pavlov vytvoril svoju vlastnú typológiu na základe vyššej nervovej aktivity. Osobnosti rozdelil rovnako ako Hippokrates, pričom pri delení bral do úvahy silu nervových procesov, ich vyrovnanosť a schopnosť prispôsobiť sa.

• Sangvinik – má silnú nervovú sústavu, rýchle reakcie a vie sa ľahko prispôsobiť zmenám.
• Cholerik – jeho nervová sústava je síce silná, no nie je vyrovnaná. Práve preto je výbušný a netrpezlivý.
• Flegmatik – má silnú nervovú sústavu, je emočne vyrovnaný a pokojný.
• Melancholik – na rozdiel od všetkých troch má slabú nervovú sústavu, kvôli čomu nedokáže dobre zvládať stres a je náchylný na úzkosť.

Prečítaj si aj:Emocionálna inteligencia: Prečo je TOP zručnosťou pre IT?Prečo je emocionálna inteligencia top zručnosťou v oblasti IT? Zisti, ako ju rozvíjať, prečítaj si praktické tipy a 5 pilierov podľa Golemana.

Big Five – Veľká päťka podľa Lewisa Goldberga

Lewis Goldberg vytvoril jednu z najuznávanejších teórií osobnosti na svete. Nazýva sa Big Five alebo OCEAN model a rozdeľuje osobnostné črty nasledovne:

• O – Openness (otvorenosť) – výrazná je zvedavosť, originalita, kreativita a inovatívne myslenie. Menej výrazná je preferencia rutiny a konzervativizmus.
• C – Conscientiousness (svedomitosť) – dominuje disciplína, spoľahlivosť, organizovanosť, precíznosť a orientácia na ciele. Minimálne sa objavuje nedbanlivosť alebo impulzívnosť.
• E – Extraversion (extraverzia) – najsilnejšia je energickosť, spoločenskosť, asertivita a sebavedomie. Naopak, len málokedy sa prejaví introverzia a uprednostňovanie samoty.
• A – Agreeableness (prívetivosť) – prevažuje empatia, spolupráca, dôverčivosť a ochota pomáhať iným. Len občas sa vyskytne nedôverčivosť a tvrdohlavosť.
• N – Neuroticism (neurotizmus) – dominantná je náchylnosť na stres, úzkosť a nestabilita. Menej výrazný je pokoj a emocionálna stabilita.

Typológia osobnosti podľa Junga

Švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung rozlišoval ľudí podľa dvoch kritérií:

• Postoj k svetu – introverzia (I) alebo extroverzia (E)
• Psychologické funkcie – myslenie (T), cítenie (F), vnímanie (S) a intuícia (N)

Skombinovaním týchto dvoch faktorov vytvoril osem základných typov osobnosti:

• Extrovertná senzorika (ES)
• Extrovertná intuícia (EN)
• Extrovertné myslenie (ET)
• Extrovertný cit (EF)
• Introvertná senzorika (IS)
• Introvertná intuícia (IN)
• Introvertné myslenie (IT)
• Introvertný cit (IF)

Na základe všetkých spomenutých informácií z Jungovej teórie môžeme ľudí deliť ešte do tzv. dichotómií:

• Extroverzia vs. introverzia
• Senzorika vs. intuícia
• Myslenie vs. cit

MBTI – 16 typov osobností podľa Myersovej a Briggsovej

Jungove temperamenty, resp. typy osobností boli neskôr rozšírené v rámci tzv. MBTI (Myers-Briggs Type Indicator), a to takto:

• Analytici:
  • Architekt (INTJ)
  • Logik (INTP)
  • Vodca (ENTJ)
  • Debatér (ENTP)
• Diplomati:
  • Obhajca (INFJ)
  • Mediátor (INFP)
  • Protagonista (ENFJ)
  • Agitátor (ENFP)
• Strážcovia:
  • Logistik (ISTJ)
  • Ochranca (ISFJ)
  • Vedúci (ESTJ)
  • Konzul (ESFJ)
• Prieskumníci:
  • Majster (ISTP)
  • Dobrodruh (ISFP)
  • Podnikateľ (ESTP)
  • Zabávač (ESFP)

16 typov osobností podľa Socioniky

Typológiou osobnosti sa zaoberá aj odbor Socionika, ktorý vytvorila Aušra Augustinavičiūtė. Rozdelenie osobností je veľmi podobné Jungovmu, keďže z neho vychádza.

Socionika hovorí o 16 osobnostiach, ktoré sú rozdelené do štyroch skupín (kvádrov):

• kvadra:
  • Don Quijote (inovátor)
  • Dumas (uzmierovateľ)
  • Robespierre (analytik)
  • Hugo (nadšenec)
• kvadra:
  • Žukov (vodca)
  • Jesenin (romantik)
  • Maxim (inšpektor)
  • Hamlet (herec)
• kvadra:
  • Balzac (kritik)
  • Napoleon (politik)
  • London (podnikateľ)
  • Dreiser (strážca)
• kvadra:
  • Gabén (majster)
  • Huxley (motivátor)
  • Stierlitz (riaditeľ)
  • Dostojevskij (humanista)

Typy osobností podľa Hollanda

John Holland veril, že každý človek patrí do jedného zo šiestich typov osobnosti. Jeho model sa nazýva RIASEC a vyzerá takto:

• R (Realistic) – realistický – mechanický a praktický typ človeka.
• I (Investigative) – výskumnícky – intelektuál, ktorý vie riešiť rôzne vedecké problémy.
• A (Artistic) – umelecký – kreatívny človek, ktorý je originálny a nezávislý.
• S (Social) – sociálny – priateľská osoba, ktorá sa zaujíma o sociálne problémy a rada pomáha iným.
• E (Enterprising) – podnikavý – ambiciózny a spoločenský človek, ktorý je rodeným lídrom.
• C (Conventional) – konvenčný – organizovaný človek, ktorý má rád poriadok a štruktúru.

Typológia osobnosti podľa farieb

Typológia osobnosti podľa farieb používa štyri základné farby, ktoré ťa definujú takto:

• Modrá – objektívni ľudia s minimom predsudkov
• Zelená – pokojné a tiché osoby
• Žltá – dobre naladené, pozitívne a temperamentné osoby
• Červená – odvážni ľudia, ktorí sa neboja rôznych výziev

Na základe farieb vzniklo aj osem typov osobností:

• Červená – vedúci
• Červeno-žltá – motivátor
• Žltá – inšpirátor
• Žlto-zelená – pomocník
• Zelená – podporovateľ
• Modro-zelená – koordinátor
• Modrá – pozorovateľ
• Červeno-modrá – reformátor

Kde nájdem zaujímavé testy osobnosti?

Zaujímavé testy na typológiu osobnosti nájdeš na viacerých webových stránkach. K populárnym patria:

• Emiero.sk – test ti pomôže zistiť, na akú prácu sa hodíš.
• Sociotype.com – zistíš, aký si sociotyp.
• 16personalities.com – založený na Jungovej teórii.

A ako bonus vyskúšaj high5test.com, ktorý ti pomôže zistiť, v čom si dobrý.

Prínosy využívania typológie osobnosti vo firmách

Keď poznáš svoje silné a slabé stránky, môžeš na nich pracovať a zlepšovať ich. To je veľkým plusom nielen pre teba samého, ale aj pre tím, v rámci ktorého pracuješ. Zdokonaľovaním niektorých vlastností si uľahčíš prácu na pracovisku aj pri práci z home office a bez problémov dosiahneš menšie aj väčšie ciele.

Prečítaj si aj:8 tipov, ako vybudovať úspešný a fungujúci pracovný tímTímová práca je veľmi dôležitá pre efektívne fungovanie spoločnosti. Prečítaj si naše tipy.V článku sa dozvieš: Ak pracuješ ako tímlíder a zodpovedáš za fungovanie a výsledky pracovného tímu, určite vieš, aký je to náročný a dlhodobý proces. Práca v tíme sa ale na druhej strane vyznačuje vyššou efektivitou, kvalitnejšími výsledkami a aj väčšou radosťou z […]

Keď nadriadený pozná osobnostné črty podriadených, uľahčuje mu to komunikáciu s nimi a rozdelenie úloh. Tým sa minimalizujú konflikty a zvyšuje sa produktivita.

Riziká využívania typológie osobnostných čŕt vo firmách

Typológia osobnostných čŕt má síce veľa výhod, no je potrebné počítať aj s nevýhodami. Medzi ne patrí napríklad stereotypizácia a škatuľkovanie zamestnancov, predsudky pri hodnotení práce a výkonnosti, diskriminácia kandidátov, bránenie v kariérnom raste či podceňovanie schopností.

Na výsledky osobnostných testov treba pozerať s nadhľadom. Vedia ti poskytnúť veľa dôležitých informácií, no na druhej strane nie sú vždy presné a človek má často desiatky ďalších cenných vlastností, ktoré test neodhalí.