Čo je BOZP (Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci)?

BOZP (Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) je súbor právnych, organizačných a technických opatrení, ktorých cieľom je predchádzať pracovným úrazom, chorobám z povolania a ohrozeniam zdravia. V praxi ide o systém riadenia rizík, zodpovedností a procesov v organizácii – od hodnotenia rizík cez BOZP školenie až po evidenciu incidentov a nápravných opatrení. Fráza „BOZP skratka“ sa používa na označenie tejto oblasti naprieč odvetviami; v bežnej reči sa používa aj výraz bezpečnosť pri práci.

Právny rámec BOZP a povinnosti v organizácii

V Slovenskej republike je kľúčovým predpisom tzv. zákon o BOZP – Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (Slov-Lex). Základné princípy vychádzajú aj zo smernice Rady 89/391/EHS (rámcová smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci; EUR-Lex) a sú prepojené so Zákonníkom práce – Zákon č. 311/2001 Z. z. (Slov-Lex).

Zo zákonov vyplývajú najmä povinnosti zamestnávateľa a práva i povinnosti zamestnancov. Prakticky to zahŕňa najmä:

• systematické hodnotenie a riadenie rizík na pracoviskách
• vypracovanie a aktualizáciu dokumentácie (interné smernice, záznamy o školení, registre úrazov)
• zabezpečenie školení a informovanosti primerane rizikám pracoviska
• poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a dohľad nad ich používaním
• vyšetrovanie pracovných úrazov a prijímanie nápravných a preventívnych opatrení
• zabezpečenie odbornej spôsobilosti (bezpečnostnotechnická služba, koordinácia s pracovnou zdravotnou službou)

Plnenie povinností kontrolujú orgány inšpekcie práce; pri zistení nedostatkov ukladajú nápravné opatrenia a sankcie. V riadení ľudských zdrojov sa požiadavky premietajú do zmlúv, interných pravidiel, onboardingových procesov a pravidelného vzdelávania.

BOZP v IT a práci na diaľku

V IT praxi sa dôraz kladie najmä na ergonómiu práce s obrazovkou, psychosociálne riziká a bezpečný výkon práce mimo kancelárie. Dôležité je nastaviteľné pracovné miesto, striedanie polôh, mikroprestávky, vhodné osvetlenie a prevencia únavy zraku. Pri home office musí zamestnávateľ preukázateľne informovať o rizikách, správnom nastavení pracoviska a pravidlách používania zariadení a elektrických rozvodov; osvedčuje sa vzdialená obhliadka alebo samohodnotiaci checklist.

Špecifikom sú aj kybernetické a organizačné aspekty: bezpečné káblovanie a napájanie, oddelenie pracovného a súkromného vybavenia, hlásenie incidentov a takmer-nehôd (near miss). Pri dlhodobej mentálnej záťaži vznikajú riziká stresu a vyhorenia; opatrenia zahŕňajú primerané plánovanie práce, podporu duševného zdravia a dostupnosť oddychových zón.

Meranie a zlepšovanie v BOZP

Systematické monitorovanie je základom zlepšovania. Organizácie využívajú audit BOZP (interný alebo externý) na overenie súladu a účinnosti opatrení. Popri ukazovateľoch výsledku (úrazovosť, počet dní PN) sú dôležité aj predbežné ukazovatele (percento dokončených školení, uzavreté nápravné opatrenia, počet ohlásených near miss).

V menších firmách postačí prehľadný ročný plán a kontrolný zoznam; vo väčších sa uplatní integrovaný systém podľa ISO 45001. Spojenie BOZP s procesmi HR – nábor, onboarding, hodnotenie výkonu a rozvoj – zvyšuje zrozumiteľnosť pravidiel a podporuje kultúru prevencie. Pre lepšiu nájdenosť interných smerníc sa v praxi používa aj formulácia „čo je BOZP“ ako názov úvodných kapitol.