fomo
Čo je fomo (Fear of Missing Out – strach z niečoho zmeškať)?
Fomo (Fear of Missing Out), v slovenčine známy ako strach z niečoho zmeškať, je psychologický jav, pri ktorom človek prežíva úzkosť alebo napätie z predstavy, že inde sa deje niečo zaujímavejšie, výhodnejšie alebo dôležitejšie, než čo zažíva on sám. Typicky ide o pocit, že ostatní majú lepšie príležitosti, zábavnejší život, zaujímavejšiu prácu alebo rýchlejší kariérny postup.
V pracovnom kontexte sa fomo prejavuje napríklad obavou z premeškania kariérnej šance, dôležitého projektu, informácie na chate alebo stretnutia, kde sa „deje niečo podstatné“. Môže viesť k tomu, že zamestnanec je neustále online, sleduje e-maily, chaty a interné nástroje aj mimo pracovného času, aby nič nepremeškal. Niekedy sa používa aj výraz fomo syndróm; príbuzný pojem fobo (Fear of Better Options) označuje strach, že existuje lepšia voľba, než je tá aktuálna.
Fomo samo o sebe nie je diagnóza, ale pri dlhodobom a intenzívnom prejave môže zvyšovať stres, zhoršovať koncentráciu a negatívne ovplyvňovať duševné zdravie. V modernom digitálnom prostredí, kde sú informácie neustále dostupné, je tento jav čoraz častejší – a preto ho organizácie aj HR tímy potrebujú poznať a vedieť s ním pracovať.
Aký dopad má fomo na fungovanie organizácie?
Fomo má priamy vplyv na to, ako ľudia fungujú v tímoch, rozhodujú sa a plánujú svoju kariéru. V prostredí firmy môže viesť k preťaženiu, pretože zamestnanci berú viac úloh, ako zvládnu, aby neprišli o „dobré príležitosti“. Súčasne môže podporovať kultúru neustálej dostupnosti, kde je „normálne“, že každý reaguje okamžite a stále – čo z dlhodobého hľadiska znižuje výkonnosť aj spokojnosť.
Pre HR a manažment predstavuje fomo riziko v oblasti fluktuácie a angažovanosti. Zamestnanci s výrazným fomo majú tendenciu rýchlejšie spochybňovať svoju aktuálnu pozíciu, porovnávať sa s ostatnými a častejšie premýšľať o odchode len preto, že „indzie to možno bude lepšie“. To môže narušiť stabilitu tímov, plánovanie kapacít aj kontinuitu projektov.
Na druhej strane, uvedomenie si existencie fomo môže organizácii pomôcť lepšie nastaviť komunikáciu, transparentne zdieľať informácie a jasne vysvetľovať, ako vznikajú príležitosti (projekty, povýšenia, školenia). Znižuje sa tak priestor pre dohady a porovnávanie sa, ktoré fomo často posilňuje.
Čo fomo znamená pre IT prax?
V IT prostredí je fomo obzvlášť silné, pretože technológie, frameworky a nástroje sa menia rýchlym tempom. Vývojár, tester alebo analytik môže mať pocit, že ak nezachytí každú novinku, meetup alebo projekt s novou technológiou, zaostane za kolegami. To vytvára tlak neustále sa vzdelávať „po večeroch“ a byť stále v obraze.
V tímoch, kde sa pracuje agilne a často remote alebo hybridne, sa fomo prejavuje aj v digitálnej komunikácii. Zamestnanec má obavu odhlásiť sa zo Slacku, Teams alebo iného komunikačného nástroja, aby nepremeškal dôležité rozhodnutie či zmienku v chate. Zúčastňuje sa na viacerých mítingoch, než je nevyhnutné, lebo má strach, že sa mimo neho „niečo podstatné dohodne“.
V praxi IT firiem, ktoré vyvíjajú moderné podnikové systémy alebo softvér na mieru, sa fomo môže objaviť aj pri prideľovaní projektov. Niekto veľmi túži byť pri „cool“ projekte (napríklad na novej Java platforme alebo pri testovaní inovatívneho riešenia) a za každú cenu sa chce zapojiť, aj keď jeho kapacita to už neumožňuje. Ak sa s tým nepracuje, vzniká preťaženie, chaos v prioritách a frustrácia – u jednotlivca aj tímu.
Čo fomo znamená v praxi?
Na úrovni bežného pracovného dňa sa fomo prejavuje množstvom drobných rozhodnutí. Zamestnanec kontroluje e-maily tesne pred spaním, necháva zapnuté notifikácie aj počas dovolenky alebo len ťažko odmieta ďalšie úlohy a meetingy, hoci kalendár je už plný. Často sa porovnáva s kolegami na sociálnych sieťach, sleduje ich certifikácie, povýšenia či zmenu firmy a má pocit, že aj on „by už mal niečo spraviť“.
U uchádzačov o prácu sa fomo objavuje napríklad pri rozhodovaní medzi ponukami. Kandidát odošle desiatky CV, sleduje kariérne profily firiem a má problém prijať konkrétnu ponuku, lebo stále čaká, či nepríde ešte lepšia. To môže predlžovať výberové konania, zvyšovať neistotu a niekedy viesť k impulzívnym rozhodnutiam, ktoré nie sú dlhodobo udržateľné.
Častým dôsledkom fomo je aj znížená schopnosť sústrediť sa. Zamestnanec má pocit, že musí vedieť o všetkom, a namiesto hlbokej práce prepína medzi kanálmi, notifikáciami a taskmi. Z dlhodobého hľadiska to znižuje kvalitu výstupov, zvyšuje chybovosť a prispieva k pocitu vyčerpania, ktorý môže prerásť až do vyhorenia.
Príklady z praxe
- Vývojár sa prihlási na tri paralelné interné projekty, aby neprišiel o „najzaujímavejší“. Po pár týždňoch nestíha termíny, má pocit zlyhania a tím musí preskupovať úlohy.
- Tester počas dovolenky pravidelne kontroluje projektový chat, bojí sa vypnúť notifikácie a reálne si neoddýchne. Po návrate má výrazne nižšiu motiváciu a robí viac chýb.
- Skúsený analytik sa porovnáva s bývalými kolegami na LinkedIne, ktorí zmenili firmu a rýchlo postúpili. Začne mať pocit, že aj on musí odísť „čo najskôr“, hoci je objektívne v stabilnej a perspektívnej roli.
- Junior kandidát v IT po obdržaní korektnej ponuky stále odkladá rozhodnutie, lebo čaká na „lepší balík“ od inej firmy. Výsledkom je, že prvú ponuku nakoniec stratí a druhá nevyjde, čo zvyšuje jeho frustráciu.
- Tím sa zúčastňuje na množstve mítingov len preto, že nikto nechce „zmeškať informáciu“. Čas na sústredenú prácu sa skracuje a projekty sa spomaľujú, hoci zámer bol práve opačný.
Vieš, že pojem fomo sa v psychologickom výskume objavil výraznejšie začiatkom 2010-tych rokov, najmä v štúdiách Andrewa K. Przybylskiho a jeho tímu? Výskumy ukázali, že vyššia miera fomo súvisí s intenzívnejším používaním sociálnych sietí a zároveň s nižšou spokojnosťou so životom a väčším stresom. V pracovnom prostredí to znamená, že kultúra „stále online“ môže nenápadne podporovať práve tie faktory, ktoré z dlhodobého hľadiska znižujú výkonnosť aj wellbeing tímov.
