Čo je zákonník práce?

Zákonník práce je základný pracovnoprávny predpis Slovenskej republiky, upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Ide o zákon, ktorý komplexne upravuje individuálne aj niektoré kolektívne pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Zákonník práce určuje, ako vzniká, mení sa a zaniká pracovný pomer, aké sú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa, ako sa rieši pracovný čas, mzda, dovolenka, prekážky v práci, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci či skončenie pracovného pomeru. V bežnej komunikácii sa používa aj výraz „zákonník práce Slovensko“ alebo podoba bez diakritiky „zakonnik prace“.

Aký význam má zákonník práce pre organizáciu?

Pre organizáciu je zákonník práce kľúčovým rámcom, podľa ktorého sa nastavujú všetky pracovné zmluvy, interné smernice a každodenné rozhodnutia v oblasti zamestnávania. Ak sú interné procesy v súlade so zákonníkom práce, znižuje sa riziko pracovnoprávnych sporov, pokút a poškodenia reputácie zamestnávateľa.

V praxi to znamená, že zákonník práce ovplyvňuje nábor (obsah pracovnej ponuky a zmluvy), onboarding (informovanie o právach a povinnostiach), organizáciu pracovného času (nadčasy, pohotovosť, pružný pracovný čas), odmeňovanie (minimálna mzda, príplatky) aj ukončenie pracovného pomeru (výpoveď, dohoda, okamžité skončenie). Správne nastavené procesy podľa zákona zároveň podporujú férové zaobchádzanie so zamestnancami a budujú dôveru v organizáciu.

Ako sa zákonník práce prejavuje v IT prostredí?

V IT firmách zákonník práce zohráva špecifickú úlohu najmä pri organizácii práce na diaľku, pri flexibilných formách práce a v prostredí projektovo orientovaných tímov. Upravuje napríklad, za akých podmienok je možné vykonávať home office, ako má byť nastavený pružný pracovný čas, ako sa eviduje pracovný čas pri remote tímoch a ako sa odmeňuje nadčasová práca pri releasoch a nasadzovaní systémov.

Významný je aj pri používaní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napríklad pri brigádnických testerov alebo krátkodobých analytických úlohách), pri nastavovaní skúšobnej doby pre junior developerov či pri pracovných cestách na projekty u zákazníka. IT spoločnosti musia zároveň zosúladiť požiadavky zákonníka práce s inými predpismi, napríklad so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákonom o ochrane osobných údajov a internými bezpečnostnými pravidlami.

Čo zákonník práce znamená v praxi?

V každodennom fungovaní zamestnanca zákonník práce určuje základné parametre práce – dĺžku pracovného času, prestávky, spôsob rozvrhnutia zmien, nárok na dovolenku, výplatu mzdy, príplatky za prácu nadčas, cez víkend, v noci či vo sviatok. Zákon rieši aj prekážky v práci, napríklad práceneschopnosť, návštevu lekára alebo prekážky na strane zamestnávateľa, keď napríklad nie je práca pridelená.

Dôležitou oblasťou je aj ochrana pred diskrimináciou a zásada rovnakého zaobchádzania, pravidlá skončenia pracovného pomeru (výpovedná doba, odstupné) a ochrana vybraných skupín zamestnancov, ako sú tehotné zamestnankyne alebo rodičia na materskej a rodičovskej dovolenke. Výklad zákonníka práce má orientačný charakter a pri konkrétnych sporoch alebo nejasnostiach je potrebné obrátiť sa na právnika alebo špecialistu na pracovné právo.

Príklady z praxe

• Pri nábore Java developera personalista pripravuje pracovnú zmluvu tak, aby obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti – druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu, mzdové podmienky, pracovný čas a skúšobnú dobu.
• IT firma zavádza hybridný model práce a v internej smernici k práci na diaľku presne upravuje, ako sa pri home office aplikuje zákonník práce na evidenciu pracovného času, prestávky a bezpečnosť pri práci.
• Počas kritického nasadenia systému tím testerov pracuje nadčas. Zamestnávateľ musí podľa zákonníka práce zabezpečiť buď zákonom stanovený príplatok, alebo náhradné voľno, a pritom neprekročiť maximálny rozsah nadčasovej práce.
• Pri organizačnej zmene sa ruší jedna z pozícií produktového manažéra. Zákonník práce určuje, za akých podmienok možno dať výpoveď z organizačných dôvodov a kedy vzniká nárok na odstupné.
• Nový IT tester nastupuje do firmy a počas onboardingu je oboznámený s pracovným poriadkom, pracovnými podmienkami, právami na odpočinok, dovolenku a postupmi pri nahlasovaní prekážok v práci podľa zákonníka práce.
• V tíme vznikne podozrenie z nerovnakého odmeňovania žien a mužov na rovnakej pozícii. Zákonník práce poskytuje právny základ na posúdenie, či ide o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a čo je potrebné napraviť.