Flexibilný pracovný čas

Čo je flexibilný pracovný čas?

Flexibilný pracovný čas je spôsob rozvrhnutia pracovného času, pri ktorom má zamestnanec určitú voľnosť zvoliť si začiatok a koniec práce alebo organizovať odpracované hodiny v rámci dohodnutých pravidiel. Najčastejšie kombinuje „jadro pracovného času“, keď musia byť všetci prítomní alebo dostupní, a „voliteľné pásmo“, v ktorom si človek plánuje zvyšok hodín podľa potrieb.

Otázka „čo je flexibilný pracovný čas“ sa v praxi spája s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, ale aj s produktivitou a dostupnosťou tímu. Dôležité je odlíšiť ho od práce na diaľku: flexibilita sa týka rozvrhu hodín, nie miesta výkonu práce.

Právny rámec pre flexibilný pracovný čas

V slovenskom práve sa používa pojem „pružné rozvrhnutie pracovného času“, ktorý je upravený v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Zmyslom je, aby zamestnávateľ vymedzil základný čas, počas ktorého musí byť zamestnanec na práci k dispozícii, a voliteľný čas, v ktorom si rozvrhne zvyšok hodín. Dohoda o pružnom režime by mala byť jasne zakotvená v pracovnej zmluve alebo vnútornom predpise a musí rešpektovať všeobecné limity pracovného času, nadčasov a nepretržitého odpočinku podľa Zákonníka práce.

  • posunutý začiatok a koniec pracovnej zmeny (tzv. gleitzeit)
  • jadro pracovného času (napr. 10:00 – 15:00) a voľné pásmo okolo neho
  • komprimovaný pracovný týždeň (napr. 4 dlhšie dni namiesto 5)
  • sezónna alebo projektová flexibilita rozvrhu pri rešpektovaní limitov

Európsky rámec tvoria najmä Smernica 2003/88/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času a Smernica (EÚ) 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktoré podporujú pružné formy organizácie práce. V praxi sa vyžaduje vedenie evidencie pracovného času a jasné pravidlá pre schvaľovanie nadčasov, aby bol zabezpečený súlad s právnymi predpismi.

Ako funguje flexibilný pracovný čas v IT tímoch

V IT prostredí sa flexibilita často spája s distribúciou tímov v rôznych časových pásmach a s agilnými ceremoniami. Bežným riešením je nastavenie jadra pracovného času pre denný stand-up a kľúčové mítingy, pričom zvyšok dňa je prispôsobený individuálnym preferenciám a „deep work“ aktivitám, ako je programovanie alebo testovanie.

  • stabilné okná pre code review, release a incident management
  • zohľadnenie on-call služieb bez porušenia odpočinku
  • jasné SLA pre dostupnosť pri spolupráci naprieč oddeleniami

Na rozlíšenie je vhodné uviesť, že konto pracovného času je iný inštitút organizácie práce, ktorého cieľom je vyrovnávať výkyvy potreby práce na strane zamestnávateľa; nejde o individuálnu flexibilitu zamestnanca.

Výhody a riziká flexibilného pracovného času

Pre organizáciu ide o nástroj na zvýšenie atraktivity zamestnávateľa, podpory retencie a skvalitnenia spolupráce v tímoch s rôznymi životnými rytmami. Pre zamestnanca prináša viac autonómie pri plánovaní dňa a lepšiu možnosť zosúladiť pracovné a osobné povinnosti. Aby sa predišlo problémom, je kľúčové nastaviť meranie výsledkov a transparentné komunikačné kanály.

  • prínosy: vyššia spokojnosť a angažovanosť, lepšie sústredenie v „hlbokých“ blokoch práce, jednoduchšie pokrytie času so zákazníkmi
  • riziká: nejasná dostupnosť, riziko skrytých nadčasov, rozpad tímovej koordinácie
  • opatrenia: definované jadro dostupnosti, zdieľané kalendáre, dohoda o reakčných časoch, pravidelná kontrola súladu s právnymi limitmi