Čo je gaslighting?

Gaslighting je manipulatívna komunikačná stratégia, pri ktorej páchateľ systematicky spochybňuje vnímanie, pamäť alebo úsudok inej osoby tak, aby začala pochybovať o vlastnej realite. V pracovnom prostredí ide o formu psychologického nátlaku, ktorá sa môže objaviť medzi nadriadeným a podriadeným alebo medzi kolegami.

V bežnej slovenčine sa pri dopyte „gaslighting preklad“ často uvádza opisné pomenovanie „spochybňovanie reality“. Kľúčová otázka „čo je gaslighting“ sa v HR rieši najmä v kontexte bezpečnej firemnej kultúry, prevencie toxického správania a férových hodnotiacich procesov.

Ako sa gaslighting prejavuje v práci

Najčastejšie ide o opakujúce sa vzorce, nie o jednorazový konflikt. Gaslighting v práci môže vyzerať napríklad takto:

• selektívne zatajovanie alebo prekrúcanie informácií
• „prepisovanie histórie“ po meetingu či v chate a popieranie dohodnutých bodov
• zľahčovanie pocitov a skúseností druhej osoby („si príliš citlivý“)
• presúvanie „bránok“ – menenie cieľov alebo kritérií spätne
• izolácia z rozhodovania, vynechávanie z dôležitých stretnutí
• vytváranie dojmu, že chyba je vždy na jednej strane, bez ochoty overiť fakty

Takéto správanie podkopáva psychickú pohodu, výkon aj dôveru v tíme a môže sa premietnuť do fluktuácie či zhoršených výsledkov projektu.

Gaslighting v IT tímoch a počas projektov

V IT prostredí sa jav môže skrývať za digitálnu komunikáciu. Príkladom je účelové vynechávanie účastníkov zo sprievodných konverzácií, prepisovanie záverov v ticketoch či zmena zodpovedností bez jasného záznamu. V prostredí remote práce je rizikom aj asynchrónna komunikácia, kde chýba okamžité overenie reality.

Paradoxne, dobrá dokumentácia (zápisy zo stretnutí, changelogy, rozhodovacie logy) vytvára „stopy“, ktoré pomáhajú realitu verifikovať. Silná dohoda na tom, ako tím zaznamenáva rozhodnutia a kto je za ne zodpovedný, znižuje priestor na manipuláciu.

Vieš, že…

Pojem vznikol podľa divadelnej hry Gas Light (1938) a filmovej adaptácie Gaslight (1944), kde páchateľ obeti zámerne skresľuje realitu. Podľa Merriam-Webster bol „gaslighting“ slovom roka 2022, keď prudko narástlo jeho vyhľadávanie v online slovníku.

Časté úskalia a odporúčania, ako rozpoznať gaslighting

Nie každá hádka alebo tvrdá spätná väzba je gaslighting. Rozhodujúci je dlhodobý vzorec: opakované popieranie faktov, prekrúcanie kontextu a systematické spochybňovanie schopností druhej osoby. Užitočné je všímať si konzistentnosť: či sa tvrdenia zhodujú s písomnými dohodami, dátami a svedectvami viacerých ľudí.

Signálmi sú najmä: nárast sebapochybností, pocit, že sa realita „neustále posúva“, časté „to si si zle zapamätal(a)“ napriek jasným zápisom, alebo zásahy do zodpovedností bez vysvetlenia. V takých situáciách pomáha transparentná komunikácia, dohoda na pravidlách evidencie rozhodnutí a dostupnosť viacnásobných kanálov spätnej väzby cez HR oddelenie.

Pre HR prax má gaslighting význam v nastavení prevencie a riešenia sťažností: štandardizované zápisy zo stretnutí, jasne popísané roly, pravidlá pre zmeny cieľov a pravidelné retrospektívy podporujú overovanie reality. Podporné programy, napríklad EAP (zamestnanecké podporné služby), poskytujú bezpečný priestor na poradenstvo a eskaláciu.

Výsledkom je kultúra, kde je možné nesúhlasiť s rešpektom a opierať sa o fakty. Ak sa zvažuje „gaslighting v práci“, oporou sú dáta, konzistentné procesy a nestranné vyhodnocovanie situácií.