Čo je HPP (Hlavný pracovný pomer)?

HPP (Hlavný pracovný pomer) je štandardný pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou podľa Zákonníka práce. Môže byť uzatvorený na dobu neurčitú alebo určitú a na plný alebo kratší pracovný čas. Poskytuje plný rozsah práv a povinností, ako je mzda, dovolenka, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, výpovedné lehoty či ochrana pred nelegitímnym skončením pracovného pomeru.

Otázka „HPP čo to je“ sa v praxi objavuje najmä pri odlíšení od dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podstatný rozdiel spočíva v stabilite a šírke nárokov – pri pracovnom pomere sú širšie a predvídateľnejšie.

Aký je HPP význam v HR praxi?

HPP význam pre organizáciu spočíva v stabilnom plánovaní kapacít, jasnom nastavení zodpovedností a dlhodobej angažovanosti. Pre zamestnanca predstavuje transparentné podmienky práce a odmeňovania, sociálne a zdravotné poistenie a predvídateľné procesy v prípade zmien, napríklad pri preradení alebo skončení pracovného pomeru.

V HR komunikácii sa často používa výraz „HPP zmluva“ na označenie pracovnej zmluvy, hoci zákon pozná iba pracovnú zmluvu bez prívlastku. V bežnej praxi sa hovorí aj o pojmoch hlavný a vedľajší pracovný pomer, pričom „vedľajší“ spravidla označuje druhé zamestnanie popri primárnom. Z právneho hľadiska ide stále o rovnaký pracovný pomer s rovnakými princípmi ochrany.

HPP v porovnaní s TPP a dohodami

Pojem TPP („trvalý pracovný pomer“) sa používa neformálne; Zákonník práce ho explicitne neuvádza. V praxi sa tým často myslí pracovný pomer na dobu neurčitú. Preto rozdiel medzi HPP a TPP väčšinou neexistuje – ide len o odlišné pomenovanie tej istej situácie alebo o zámenu za dobu neurčitú.

Naopak, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napríklad dohoda o vykonaní práce či dohoda o pracovnej činnosti) majú iný režim – obvykle kratší rozsah práce, odlišné limity hodín a užšie spektrum nárokov. Používajú sa na príležitostnú alebo projektovú spoluprácu a poskytujú menšiu mieru stability než pracovná zmluva v režime HPP.

Právny rámec pre HPP a povinné náležitosti zmluvy

Základ upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Kľúčové ustanovenia: Zákonník práce – konsolidované znenie.

• Vznik pracovného pomeru a pracovná zmluva: § 42 (vznik pracovného pomeru) a § 43 (obsah pracovnej zmluvy). Pravidlom je písomná forma a zamestnávateľ musí uviesť minimálne druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky.
• Časové určenie: § 48 (pracovný pomer na dobu určitú) umožňuje opakované uzatváranie v zákonných medziach; ak zmluva neurčí trvanie, ide o dobu neurčitú.
• Skúšobná doba: § 49 upravuje dohodu o skúšobnej dobe, jej trvanie a uplatnenie.
• Dohody mimo pracovného pomeru: Deviata časť – dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 – 228a) upravuje odlišný režim pre krátkodobé formy spolupráce.

Pracovná zmluva môže nad rámec zákonných náležitostí upraviť aj pracovný čas a jeho rozvrh, miesto pravidelného pracoviska, benefity, mlčanlivosť, konkurenčnú doložku či spôsob výkonu práce na diaľku. V IT praxi sa zmluvne riešia aj práva k výsledkom duševnej činnosti a bezpečnostné pravidlá pre prácu s dátami.

Špecifiká HPP v IT prostredí

V technologických tímoch sa bežne využíva flexibilný pracovný čas, práca na diaľku a projektové rozvrhy. V pracovnej zmluve sa oplatí dbať na presný opis druhu práce (napríklad „Java vývojár“, „IT tester“), spôsob merania výkonu a pravidlá pohotovosti či zásahov mimo štandardného rozvrhu.

Dôležitými témami sú práva k softvéru a iným výstupom (zamestnanecké diela podľa autorského práva), bezpečnosť informácií, mlčanlivosť a obmedzenia konfliktu záujmov. Jasné ustanovenia znižujú riziká a urýchľujú onboarding nových odborníkov.