Čo je mobbing (alebo šikana na pracovisku)?

Mobbing (v slovenčine známy ako šikana na pracovisku) je dlhodobé, opakované a cielené negatívne správanie voči zamestnancovi alebo skupine zamestnancov, ktorého cieľom je znížiť ich dôstojnosť, oslabiť výkon alebo dotlačiť k odchodu. Zahŕňa psychické a sociálne útoky, ponižovanie, izoláciu či zneužívanie moci a postavenia.

Otázka „čo je mobbing“ sa najčastejšie spája s konkrétnymi prejavmi v tímoch, kde sa opakuje vzorec správania, nie jednorazový konflikt alebo legitímna spätná väzba k práci. Pre HR prax má výraz „mobbing význam“ ako označenie škodlivého vzorca správania, ktorý narúša bezpečné pracovné prostredie a výkonnosť organizácie. Často sa rozlišuje aj pojem mobing a bossing, kde bossing označuje prenasledovanie zo strany nadriadeného.

Ako sa mobbing prejavuje v praxi

Mobbing na pracovisku sa prejavuje mnohými, navonok aj „nenápadnými“ formami. Typické sú opakované zásahy, ktoré izolujú, znevažujú alebo znefunkčňujú prácu jednotlivca.

• šírenie klebiet, irónia, zosmiešňovanie pred kolegami
• ignorovanie, sociálna izolácia, vynechávanie zo stretnutí a chat kanálov
• obmedzovanie prístupu k informáciám, dokumentom alebo nástrojom
• zadávanie nesplniteľných termínov, neustále menenie priorít
• nadmerná kontrola a mikromanažment, neprimeraná alebo urážlivá kritika
• zamlčiavanie zásluh, pripisovanie chýb bez dôkazov
• verejné zhadzovanie počas prezentácií alebo tímových rituálov
• nátlak, vyhrážanie sa postihmi, úmyselné poškodzovanie reputácie

Šikanovanie na pracovisku sa od bežného pracovného napätia líši dlhodobosťou, pravidelnosťou a nerovnováhou moci (formálnej alebo neformálnej). Kľúčové je opakovanie a vzorec, nie jednorazový incident.

Ako sa mobbing prejavuje v IT tímoch

V prostredí vývoja softvéru a v hybridných/remote tímoch sa pojem prejavuje aj cez digitálne kanály a procesy.

• znevažovanie v code review (osobné útoky namiesto vecných komentárov)
• vyradenie z prístupu k repozitárom, dashboardom alebo tiketom
• neprizývanie na kľúčové stand-upy, plánovania a retrospektívy
• zneužívanie rozpisu pohotovostí a nerovnomerné prideľovanie „firefighting“ úloh
• verejné obviňovanie z incidentov bez objektívnej analýzy príčiny

V IT je rizikový najmä asynchrónny chat, kde sa ponižovanie rýchlo normalizuje. Dôležitá je jasná moderácia komunikačných kanálov a transparentné pravidlá spolupráce.

Časté úskalia a odporúčania pri riešení mobbingu

Organizácie často podceňujú včasné zachytenie signálov a systematickú dokumentáciu.

• zámena za konflikt: bežný spor je obojstranný a krátkodobý; mobbing má dlhodobý vzorec a nerovnováhu moci
• chýbajú dôkazy: bez záznamov z chatu, e‑mailov a poznámok zo stretnutí je ťažké konať
• tichá tolerancia: svedkovia nezasahujú (efekt prizerajúceho sa), preto je nutné podporiť kultúru „speak‑up“
• riešenie len tréningom: školenie pomáha, no nepostačuje bez jasných procesov a vyšetrovacích postupov
• nejasné pravidlá: ak etický kódex a pracovný poriadok nedefinujú neprípustné správanie, dohľad je slabý

Osvedčené je mať viacero nezávislých kanálov na nahlasovanie, vrátane anonymných možností, jasne popísaný proces preverenia podnetu a primerané opatrenia (mediačné rozhovory, koučing, disciplinárne kroky). Transparentná komunikácia výsledkov a ochrana oznamovateľov napomáhajú dôvere tímu aj prevencii opakovania.

Vyhľadávané spojenie „mobbing význam“ v praxi poukazuje na potrebu jednoznačných definícií, aby sa predišlo zľahčovaniu opakovaných útokov ako „len zlému dňu“. Jasné hranice a zodpovednosti HR a manažmentu umožňujú rýchle a spravodlivé riešenie.

Vieš, že…

Pojem „mobbing“ vznikol v etológii: Konrad Lorenz v 60. rokoch opísal, ako menšie vtáky spoločne útočia na predátora. Do pracovnej psychológie ho preniesol Heinz Leymann v 90. rokoch, keď systematicky zdokumentoval typické formy správania a ich dopad na zdravie a výkon v práci.