Čo je odchodné?

Odchodné je jednorazové plnenie, ktoré zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru, ak sa pri tomto skončení stane poberateľom starobného dôchodku (vrátane predčasného) alebo mu bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Minimálna výška predstavuje najmenej priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Nárok vzniká len raz, pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na uvedený dôchodok.

Právny základ ustanovuje § 76a Zákonníka práce. Pre úplnosť je vhodné rozlišovať medzi týmto plnením a „odstupným“ podľa § 76. Aktuálne znenie je dostupné v Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z., § 76 a § 76a.

Právny rámec a podmienky nároku na odchodné

Podmienky nároku na odchodné sú definované zákonom a nadväzujú na okamih skončenia pracovného pomeru, nie na dôvod skončenia. Rozhodujúce je, či zamestnanec pri skončení pracovného pomeru spĺňa podmienky na starobný alebo predčasný starobný dôchodok, alebo mu bol priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti nad 70 %; zároveň odchodné nebolo vyplatené už predtým.

V praxi sa často rieši situácia „pracujúci dôchodca a odchodné“. Ak je zamestnanec už poberateľom dôchodku, nárok na odchodné vzniká pri prvom skončení jeho pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok, pokiaľ mu odchodné nebolo vyplatené v minulosti. V terminológii HR sa zaužívalo aj spojenie „zákonník práce odchodné do dôchodku“, ktoré zvyčajne odkazuje práve na § 76a.

Ako sa vypočíta odchodné v praxi

Výpočet vychádza z priemerného mesačného zárobku podľa Zákonníka práce; ten sa určuje z príjmov v predchádzajúcom štvrťroku. Minimom je jedna jeho násobná výška, pričom podniková smernica alebo kolektívna zmluva môžu priznať aj vyššiu sumu (napríklad odstupňovanú podľa odpracovaných rokov).

V súvislosti s otázkou „ako vypočítať odchodné“ sa často rieši súbeh s odstupným. Ak v tom istom čase vznikne nárok aj na odstupné, aj na odchodné, vyplatí sa len jedno plnenie, a to vo vyššej sume. V HR praxi preto býva téma „odstupné a odchodné pri odchode do dôchodku“ predmetom interných metodík, aby sa predišlo dvojitému plneniu.

• Pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku sa poskytuje najmenej jeden priemerný mesačný zárobok.
• Ak vznikne nárok aj na odstupné, zamestnávateľ vyplatí len vyššiu z týchto dvoch súm.
• Vyššiu výšku môže určiť kolektívna zmluva alebo interný predpis zamestnávateľa.

HR nastavenia v IT firmách pri odchodnom

IT zamestnávatelia často ponechávajú zákonné minimum, no bežné je aj motivačné nadštandardné „odchodné do dôchodku“ pri dlhšej seniorite. V pracovných zmluvách alebo interných predpisoch sa preto odporúča transparentne upraviť postup, doklady a termíny výplaty, aby mzdové a personálne procesy prebehli hladko aj pri projektovo orientovaných tímoch.

Zrozumiteľné smernice, označenie „odchodné zákonník práce“ pri právnych odkazoch a jasná komunikácia s mzdovou účtárňou minimalizujú spory. Vhodné je tiež nastaviť checklist a zaužívané formuláre pre „podmienky nároku na odchodné“, najmä v prostredí, kde dochádza k častým zmenám úväzkov alebo paralelným kontraktom.

Kedy odchodné nevzniká a čo kontroluje zamestnávateľ

Nárok nevzniká, ak zamestnanec už odchodné raz dostal, alebo ak pri skončení pracovného pomeru nespĺňa podmienky na žiaden z uvedených dôchodkov. Dôvod skončenia (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie) sám osebe nehrá rolu, rozhodujúci je stav nároku na dôchodok k dňu skončenia pracovného pomeru.

Pri posudzovaní zamestnávateľ spravidla vyžaduje rozhodnutie o priznaní dôchodku a preveruje, či ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku. Prepojenie na interné mzdové pravidlá je dôležité aj z hľadiska koordinácie s odstupným, aby sa uplatnilo plnenie vo vyššej výške podľa zákona.