Čo je skúšobná doba?

Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru dohodnuté v pracovnej zmluve, počas ktorého si zamestnávateľ aj zamestnanec overujú vhodnosť spolupráce. V tomto čase môže ktorýkoľvek z účastníkov skončiť pracovný pomer jednoduchším spôsobom než klasickou výpoveďou. Úprava vychádza zo Zákonníka práce a má chrániť obe strany tým, že umožňuje rýchlo reagovať, ak sa očakávania a realita nezhodujú.

Právny rámec a povinnosti pri skúšobnej dobe

Kľúčové pravidlá k téme „zákonník práce skúšobná doba“ obsahuje § 45 a § 72 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.; úplné znenie na Slov-Lex). Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Maximálna dĺžka je spravidla 3 mesiace; pri vybraných vedúcich zamestnancoch až 6 mesiacov (§ 45). Pri pracovnom pomere na určitú dobu kratšiu ako jeden rok nesmie skúšobná doba presiahnuť polovicu dohodnutej dĺžky trvania pracovného pomeru.

Trvanie sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad dočasná pracovná neschopnosť). Opätovné dohodnutie je možné medzi tými istými účastníkmi len vtedy, ak ide o iný druh práce, alebo ak od skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru uplynulo aspoň 6 mesiacov. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe upravuje § 72; vyžaduje písomnú formu a doručenie druhému účastníkovi najmenej 3 dni vopred.

Ako sa skúšobná doba počíta v praxi

Výpočet sa odvíja od dohodnutej dĺžky a dňa nástupu. Pri 3-mesačnej lehote začatej 10. januára končí obdobie 9. apríla; pri prekážkach v práci na strane zamestnanca sa koniec posúva o počet dní prekážok. Pri pracovnom pomere na určitú dobu kratšiu ako rok sa sleduje limit polovice dohodnutej dĺžky pracovného pomeru.

V praxi sa často kladie otázka, ako sa počíta skúšobná doba pri práceneschopnosti, pri čerpaní dovolenky alebo pri skrátenom úväzku. Zásadné je viesť presnú evidenciu prekážok na strane zamestnanca, aby bol výsledný dátum ukončenia obdobia vypočítaný správne.

Skončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby

Počas tohto obdobia môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 72). Oznámenie sa doručuje druhej strane najmenej 3 dni vopred; ide o osobitné pravidlo, nie o bežnú výpovednú dobu. Pri tehotnej zamestnankyni, matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej zamestnankyni musí zamestnávateľ v oznámení uviesť dôvod, ktorý nesúvisí s tehotenstvom alebo materstvom.

V komunikácii a internej dokumentácii sa často používa formulácia „skúšobná doba výpoveď“. Z pohľadu práva ide o osobitný spôsob skončenia pracovného pomeru počas skúšobnej doby, ktorý sa odlišuje od klasickej výpovede podľa § 63 a nasl. Zásadná je písomná forma a riadne doručenie.

Špecifiká v IT prostredí pri skúšobnej dobe

V technických tímoch sa osvedčuje prepojiť toto obdobie s onboardingom: definovať prvé úlohy, kódové štandardy, prístup k repozitárom a očakávané výstupy na úrovni sprintov. Transparentné metriky (napríklad kvalita pull requestov, dohoda o review cykloch, reakčný čas na incidenty) pomáhajú rozhodovať objektívne.

Ak je práca nastavená remote alebo hybridne, odporúča sa zvýšiť frekvenciu 1:1 stretnutí a priebežných retro, aby sa stihli zachytiť prípadné riziká pred uplynutím lehoty. Tým sa znižuje potreba nečakaných rozhodnutí na poslednú chvíľu a zvyšuje férovosť procesu pre obe strany.

Pre vyhľadávacie dopyty sa v praxi spájajú aj formulácie „ako sa počíta skúšobná doba“ a „zákonník práce skúšobná doba“, ktoré smerujú na rovnaký právny rámec v § 45 a § 72.