Čo je upskilling (alebo zvyšovanie kvalifikácie)?

Upskilling (v slovenčine známy ako zvyšovanie kvalifikácie) je cielený rozvoj už existujúcich zručností a vedomostí tak, aby jednotlivec zvládal svoju aktuálnu alebo blízko nadväzujúcu pracovnú rolu na vyššej úrovni. V HR praxi ide o plánované učenie sa, mentoring, tréning priamo na pracovisku a priraďovanie úloh s vyššou náročnosťou, ktoré vedú k viditeľnému zlepšeniu výkonu.

Medzi pozorovateľné správania patria:

• systematické zavádzanie nových nástrojov alebo pracovných postupov v súčasnej role
• vyššia kvalita výstupov a samostatnosť pri riešení úloh
• rýchle prispôsobenie sa zmenám procesov a technológií
• aktívne vyhľadávanie spätnej väzby a jej premieňanie na konkrétne zlepšenia
• zdieľanie nadobudnutého know-how s tímom

Prečo je upskilling kľúčový v kariére a organizáciách

Pre jednotlivca znamená upskilling väčšiu istotu na trhu práce, lepšie projektové zadania a prístup k rozvojovým príležitostiam. Z dlhodobého hľadiska podporuje interný kariérny posun bez nutnosti meniť profesiu, čo je rozdiel oproti reskillingu, ktorý smeruje k novej pracovnej oblasti.

Pre tímy a firmy prináša rýchlejšie pokrytie kompetenčných medzier, vyššiu kvalitu doručenia a odolnosť voči technologickým zmenám. Investícia do rozvoja ľudí býva efektívnejšia než externý nábor na každú novú potrebu a zlepšuje angažovanosť aj retenciu, pretože rozvoj je súčasťou kvalitnej zamestnaneckej skúsenosti.

Ako upskilling funguje v HR cykle

V praxi sa upskilling opiera o jasný mini-proces, ktorý prepája potreby biznisu so vzdelávaním a meraním výsledkov:

• mapovanie zručností a identifikácia medzier voči rolám alebo projektu
• stanovenie cieľov rozvoja (napríklad cieľová úroveň, konkrétny pracovný scenár, certifikácia)
• výber foriem učenia (mentoring, tréning na pracovisku, samostatné štúdium, kurzy)
• prenos do praxe cez projektové úlohy a postupné zvyšovanie náročnosti
• meranie pokroku a uzatváranie cyklu pravidelnou spätnou väzbou

Čo upskilling znamená pre zamestnanca

V kariérnom kontexte pomáha upskilling posúvať úlohy od rutinných k koncepčnejším. V tíme podporuje spoluzodpovednosť, vyššiu kvalitu kódu, testovania či analytických výstupov a umožňuje zástupnosť v kľúčových procesoch. Pre organizáciu znamená rýchlejšie adoptovanie nových technológií a štandardov bez zásadných výpadkov produktivity.

Príklady: tester manuálnych scenárov rozšíri prax o automatizované testy; backend vývojár sa posunie v oblasti cloud infraštruktúry; dátový analytik prehĺbi prácu s nástrojmi pre vizualizáciu a pokročilú štatistiku.

Metódy rozvoja a uplatnenie v IT projektoch

Rozvoj možno cieliť viacerými spôsobmi podľa úrovne seniority a potrieb projektu:

• pair programming alebo code review s dôrazom na nové techniky a štandardy
• rotácia úloh v tíme (napríklad správa buildov, nasadzovanie, bezpečnostné testy)
• mentoring a shadowing pri náročnejších zásahoch do architektúry
• interné akadémie a guildy so zdieľaním best practices
• microlearning a krátke cvičenia zamerané na jednu konkrétnu zručnosť
• cieľové certifikácie a laby pre cloud, testovanie alebo bezpečnosť

V IT projektoch sa upskilling premieta do kratších lead time, menšieho technického dlhu a stabilnejšieho doručovania. Tímy vďaka nemu zvládajú modernizácie systémov, prechod do cloudu či automatizáciu testov bez dlhého nábehu a s menším rizikom chýb.

Časté úskalia pri upskillingu a ako im predísť

Medzi typické riziká patrí nejasné zadefinovanie cieľov, izolovanie učenia od praxe a nerovnaký prístup k príležitostiam. Pomáha transparentná matica zručností, malé, no pravidelné kroky v projektoch a priebežná spätná väzba. Užitočné je aj rozlišovať upskilling a reskilling: prvý prehlbuje súčasnú odbornosť, druhý smeruje na novú rolu; oba sa môžu dopĺňať, no vyžadujú odlišné ciele a meranie pokroku.