Čo je workoholizmus (alebo vorkoholizmus)?

Workoholizmus (v slovenčine známy aj ako „vorkoholizmus“) je pretrvávajúci vzorec správania, pre ktorý je typická nutkavá a nadmerná orientácia na prácu, silné vnútorné pohnútky pracovať a ťažkosti ukončiť prácu či oddychovať, aj keď to prináša negatívne dôsledky. V HR a pracovnej psychológii označuje jav, nie oficiálnu klinickú diagnózu.

Od vysokej angažovanosti sa líši stratou kontroly nad pracovným správaním, zanedbávaním iných životných rolí a prítomnosťou stresu a viny pri nepracovaní. Dlhodobo sa spája so zhoršením zdravia, vzťahov a výkonu tímu.

Prejavy a riziká workoholizmu

Medzi často diskutované workoholizmus príznaky patria najmä charakteristické vzorce správania a emócií:

• nutkavá potreba pracovať aj bez vonkajších požiadaviek
• pocit viny alebo nepokoja pri oddychu, neschopnosť „odpojiť sa“
• systematické predlžovanie pracovného času a presúvanie práce do voľna
• zanedbávanie spánku, stravy a vzťahov, izolácia od rodiny a priateľov
• časté mikromanažovanie a neochota delegovať, „iba ja to urobím správne“
• pokles spokojnosti, podráždenosť, úzkostné pocity a oslabená koncentrácia

Riziká zahŕňajú chronický stres, vyššiu chybovosť, vyhorenie, zdravotné ťažkosti a dlhodobé oslabenie výkonnosti. Na úrovni tímu sa objavuje nerovnomerné rozloženie práce, kultúra „hrdinstva“ a technický dlh, ktorý predražuje projekty.

Ako sa prejavuje workoholizmus v IT prostredí

V IT sa jav zosilňuje vďaka nepretržitej dostupnosti nástrojov, online komunikácii a incidentom, ktoré motivujú zostať neustále „on-call“. Dlhé šprinty bez obnovy energie vedú k chybám v kóde, slabšiemu testovaniu a k obchádzaniu bezpečnostných štandardov.

• zhoršená kvalita kódu a testovania pri únave, viac regresií a „hotfixov“
• rast technického dlhu, nižšia udržateľnosť riešení a krehkosť architektúry
• bus factor: znalosti sa koncentrujú v jednotlivcoch, ohrozenie kontinuitou
• neefektívne „hrdinské zásahy“ namiesto prevencie a automatizácie
• permanentné notifikácie a „pings“ mimo pracovného času bez jasných hraníc

Vieš, že…

Pojem „workaholism“ zaviedol americký psychológ Wayne E. Oates v roku 1971, aby označil nutkavý vzťah k práci podobný závislosti. Vedecky používaný skríningový nástroj je Bergen Work Addiction Scale (Universitetet i Bergen, 2012), ktorý mapuje kľúčové znaky nadmernej pracovnej angažovanosti.

Časté úskalia a praktické odporúčania

Častým omylom je zámena zdravého nasadenia s kompulzívnym pracovným správaním. Kultúrne zvyky (glorifikácia nadčasov, „nočné deploye“ ako norma) môžu maskovať problém, kým sa neprejaví pokles kvality a vyššia fluktuácia.

• zamerať sa na výsledky a kvalitu, nie na počet hodín; KPI definovať na úrovni dopadu
• normalizovať offline čas: pravidlá tichých hodín, „do not disturb“ a skutočné voľno
• manažérske role-modelovanie: plánovanie kapacít, rotácia služieb, realistické termíny
• sledovať varovné signály: chronické nočné activity logy, nečerpaná dovolenka, e-maily mimo 22:00 – 06:00
• ponúknuť podporu: program pomoci zamestnancom, koučing, psychohygiena

Hodnotenie rizika môže využiť anonymné pulzné prieskumy a validované dotazníky (napr. Bergen Work Addiction Scale). Otázka „workoholizmus liečba“ sa v pracovnom kontexte spája najmä s psychologickou intervenciou, napríklad s kognitívno-behaviorálnym prístupom, nácvikom hraníc a time-managementu. HR tím vie zároveň posilniť prevenciu cez férové plánovanie kapacít, formálne pravidlá dostupnosti a podporu reštartu po intenzívnych fázach projektu.